Odpočívaj v pokoji Lulík, na veky vekov...

29.01.2018

Letá a zimy leteli, a život Tvoj ubehol ako tátoš, na kôpke hliny dnes už iba svieca horí. Plamienok, ktorý nám všetkým pripomína, ako sa malý tigrík klbčil so svojimi súrodencami. Občas bojazlivý a zasnený, inokedy odhodlaný vydať sa na boj so všetkými rivalmi. V búrke vždy schovaný v úkryte, čo ak by sa rozhodla nejaká kvapka ublížiť nášmu večnému romantikovi? Počas slnečných dní nekonečné hry vo vode alebo naháňačky s Tinkou? Často si si nevedel vybrať...

Svoje klbčenie si dnes môžete pripomenúť s tigríkmi, ktorý sa už pobrali za dúhový most. Odišiel si a nechal nás smútiť, no predsa si niečo po sebe nechal. Nechal si tu radosť v spomienkach, ktorú sme s tebou prežili, nechal si tu pocit po tvojej srsti, na ktorú každý spomína, nechal si tu tvoje zvučné, špecifické uff uff, ktoré nám znie v ušiach. Stojíme pri tvojom výbehu a neveríme, že už tu nie si. Každý deň budeme čakať kedy sa znova ospalo vynoríš z búdy a popreháňaš sa s Tinkou po výbehu.

Odišiel si priskoro, žiaľ, zákerná choroba nikoho neupozorní kedy príde. Smrť bola silnejšia, prišla si brať, vzala si teba. Asi to tak musí byť, a tak dnes dávame Ti zbohom...

Za všetku ochotu a liečbu ďakujeme MVDr. Ivanovi Inštitorisovi.